Narodil sa v Yoachine, konkrétne v meste Porta-Sagri. Jeho otec bol putovný obchodník, kým matka pomáhala vlastným rodičom s hostincom, ktorý vlastnili. V tom hostinci sa teda jeho rodičia spoznali aj ho v ňom splodili. Arianna nebola žena na vzťahy, ale hneď ako zistila, že je tehotná, bola ochotná sa za Kaineho vydať, problém bol len v tom, že v deň, kedy mal podľa dohody prísť za jej rodičmi, aby im spoločne oznámili túto novinu, neukázal sa. Neukázal sa ani ten ďalší deň a ani žiaden iný deň. Podľa informácií iných obchodníkov, ktorí ho poznali, odišiel z mesta, vraj ešte skôr ako pôvodne plánoval, ale že sa ponáhľal, akoby mu za pätami horelo. Vtedy sa Arianna nadobro vzdala nádeje, že jej dieťa bude mať otca, kvôli čomu stratila záujem o to, aby nejakého potomka mala. Jej rodičia neboli nadšení z toho, že sa ich dcéra nechala takto oklamať a odmietali živiť jej bastarda, preto sa snažili nájsť vhodnú alternatívu, keďže sa nechceli dieťaťa zbaviť len tak.
Rok po pôrode k nim do hostinca zavítal jeden z kuriérov cirkvi, ktorú doteraz nebrali do úvahy. Ten kuriér tam neprišiel kvôli nim, prišiel kvôli niekomu inému, s kým sa tam stretol, ale keď už bol v tom hostinci, vnuklo im to nápad, ako sa dieťaťa zbaviť. Arianna hneď na ďalší deň vyrazila do Albrechtta, do katedrály svätého Sóla, kde sa pokúsila jednoročného Atreya nechať, avšak, nedočkala sa pochopenia, pretože chlapec bol v tom čase veľmi mladý na to, aby sa mohol pridať k cirkvi. So zvesenou hlavou a dieťaťom sa vrátila domov. Pomaly sa začala zmierovať s myšlienkou, že svojho syna bude musieť vychovať, no zároveň poctivo striehla, či sa náhodou otec jej dieťaťa nevrátil do mesta. Atrey už od mala vnímal istú nevraživosť vlastnej rodiny voči jeho osobe. Našťastie, nebol výtržník, väčšinu času si niekde len ticho kreslil a nezavadzal alebo pomáhal s niečím ľahkým v kuchyni. Rôznymi drobnými kresbami sa snažil získať si aspoň matkinu lásku, ale keď pochopil, že jeho kresby končia v ohni, prestal jej ich dávať a kreslil už len sám pre seba.
Keď mal šesť rokov, do ich hostinca opäť zavítala cirkev, avšak, tentokrát to nebol iba jeden jej člen, boli hneď traja. Vraj nezabudli na chlapca, ktorého videli pred piatimi rokmi, keď sa jeho matka snažila prenechať im ho. Teraz už však bol dosť veľký na to, aby sa pridal do ich radov, keďže v ňom videli dostatočný potenciál na to, aby ho prijali. Matka aj starí rodičia sa ho ochotne vzdali v prospech cirkvi a jeho sa na názor nikto nepýtal. Jeho domov nebol dokonalý, ale predstavu nového si nespájal s radostnými predstavami lepšej budúcnosti. Bál sa, čo s ním bude ďalej, ale s mužmi odišiel.
Nový život s cirkvou bol predsa len v niečom lepší ako jeho predošlý život. Bol síce mladší ako väčšina ostatných chlapcov, ale ten vekový rozdiel nebol moc zásadný ani veľký. Až tam zistil, že nie je obyčajný Zamijec, ale že sa mu pošťastilo narodiť sa ako Astrál. Do tej doby ani nevedel, že niečo také existuje, ale jeho povedomie o svete bolo v tom čase dosť skresané a obzory sa mu rozšírili až v cirkvi. Prvých pár mesiacov bol sám a držal sa ďalej od ostatných, nerobil si tam kamarátov, sám sa potreboval trochu zorientovať. Potom spoznal Timothyho a jeho život sa zmenil. Predtým nebol z učenia moc nadšený, ale Timmy ho ťahal vpred a jeho prístup k učeniu sa zmenil. Začalo ho to baviť, vzájomne sa obaja motivovali a pomáhali si. Počas výcviku boli nerozdeliteľnou dvojkou a dokonca začal byť rád za to, že mohol byť súčasťou cirkvi, pretože inak by ho nespoznal. Vypustil z hlavy vlastnú rodinu a sústredil sa na svoj nový život. Boli veci, ktoré mu počas výcviku moc nešli, ale vďaka svojmu bff sa snažil byť najlepším a posúval svoj výkon občas aj za hranice vlastných možností, len aby zistil, že nie je žiaden boh a tiež má svoje limity. Ale aspoň vďaka tomu okrem ponaučení získal aj povedomie o tom, v čom je dobrý a v čom menej. Rozvíjal teda najmä tie schopnosti, ktoré považoval za svoje silné stránky, ale nezanedbával úplne ani tie slabé, napríklad plávanie. Vedel, že sa to musí naučiť, ale nikdy v tom nevynikal. Vie plávať tak, aby sa neutopil, ale vode sa radšej vyhýba a zbytočne nepokúša.
Rituál Malekai mal byť poslednou skúškou na dovŕšení jeho výcviku. Aj spolu s Timmym sa mali stať kuriérmi, avšak, na čom sa nedohodli bolo to, že jeho kamarát rituál neprežije. Najprv si myslel, že to je len žart, ale nebol. Takmer zaľutoval, že on sám ten rituál prežil, že sa tak moc bránil pazúrom smrti. Zase sa cítil na svete osamelo, bol presvedčený o tom, že už nikdy nebude mať s nikým vzťah čo i len podobný tomu, aký mal so svojim mŕtvym kamarátom. Jedná vec, ktorá ho v tom čase držala nad vodou, bol tréning, ktorý mu nekončil ani po úspešnom zvládnutí rituálu. Práca kuriéra sa mu páčila, mohol tak cestovať a zamestnávať svoju myseľ spoznávaním nových miest a ľudí, takže nemyslel na stratu Timmyho a bol ochotný si k sebe pustiť aj iné osoby ako bol on.